Záväzné stanoviská dotknutých orgánov – komunikácia s úradmi
Záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ktorých legislatívna úprava je inkorporovaná v ust. § 140a v spojení s ust. § 140b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“) možno kvalifikovať ako prejav vôle určitého subjektu (orgán verejnej správy, obec, či, vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis), uplatňujúci ochranu záujmov chránených osobitnými predpismi.
Inými slovami povedané, v konaní o umiestnení napríklad bytového domu bude štandardne dotknutým orgánom Stredoslovenská distribučná a.s., SPP – distribúcia, a.s., či Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s, tiež vecne a miestne príslušný Dopravný inšpektorát, keďže stavba bude napojená na inžinierske siete, ktorých prípadnú kolíziu vrátane stanovenia podmienok pre ich vybudovanie, či napojenie budú overovať a stanovovať tieto orgány, ako orgány, ktoré majú v zmysle ust. § 140a ods. 1 písm. c) stavebného zákona postavenie „dotknutých orgánov“.
Problematike záväzných stanovísk sa venujeme predovšetkým preto, pretože každý developer prichádza do kontaktu s príslušnými dotknutými orgánmi už v prvotnom procesnom štádiu územného konania, pričom ich záväznými stanoviskami bude sprevádzaný až po záverečný proces povolenia na užívanie stavby.
Praktická skúsenosť s komunikovanými postupmi
V tejto súvislosti uvádzame, že sa pomerne frekventovane stretávame s postupom niektorých stavebných úradov, ktoré od našich klientov vyžadujú „záväzné stanoviská“, od subjektov, ktoré v zmysle ust. § 140b ods. 1 stavebného zákona, nemajú postavenie dotknutých orgánov, a teda zo zákona ani nedisponujú právom uplatňovať ochranu záujmov prostredníctvom „záväzného stanoviska“.
Podotýkame, že postavenie dotknutého orgánu majú pre účely konaní vedených pred príslušným stavebným úradom v závislosti od umiestňovanej, stavebne povoľovanej, či kolaudovanej stavby vyslovene len tie subjekty, ktorým toto postavenie výslovne vyplýva z osobitného predpisu (napr. zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách, zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, a podobne).
Pochopiteľne zo strany stavebných orgánov ide o nesprávny procesný postup majúci za následok „zbytočné prieťahy v konaní“, teda porušenie základných zásad správneho konania podľa ust. § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), ktoré je vyjadrením ústavne garantovaného základného práva v zmysle Článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Problematika komunikácie s úradmi
Principiálnou úlohou splnomocneného zástupcu developera je preto mimoriadne dôležitá nielen príprava projektovej dokumentácie, ktorá musí reflektovať na príslušné vyhlášky, vrátane záväzných Slovenských technických noriem – STN, ale rovnako na podmienky určené v záväzných stanoviskách dotknutých orgánov. Pokiaľ teda dôjde k situácii, že určitý subjekt mieni chrániť určité záujmy determinované osobitnými predpismi, pričom zákonodarca mu v osobitnom predpise nepriznal postavenie dotknutého orgánu, takýto prejav vôle je irelevantným úkonom nevyvolávajúcim žiadne právne účinky, a teda takéto „stanovisko“ nemôže stavebný úrad považovať za „záväzné“.
V praxi môže ísť o prípady, kedy si určitý subjekt, môže mylne myslieť, že má postavenie „dotknutého orgánu“ s tvrdením, že stanoviská k určitej stavbe dlhodobo vydáva, teda ide o zaužívanú prax v konkrétnej obci/meste, avšak ipso facto to neznamená, že mu takéto postavenie vyplýva aj z právneho poriadku Slovenskej republiky.
Druhým pomerne frekventovaným neuralgickým bodom problematiky „záväzných stanovísk dotknutých orgánov“ je fakt, že tieto subjekty častokrát konajú excesívne, teda vo svojich záväzných stanoviskách určujú developerom podmienky, ktoré nemajú právny základ. Opätovne sa musíme vrátiť k interpretácii ust. § 140c ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého„Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.“ Dotknutý orgán ukladá požiadavky v záväznom stanovisku v rozsahu svojej pôsobnosti len na základe právneho predpisu, nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych povinnostiach.
Treba zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného právneho predpisu. Tento záver bol judikovaný aj našou najvyššou súdnou inštanciou – Najvyšším súdom Slovenskej republiky Rozsudkom sp. zn. 6Sžo/87/2014, čím sa stal záväzným pre oblasť správneho súdnictva, teda prieskumu právoplatných rozhodnutí nielen stavebných úradov stal s poukazom na ust. § 5 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Prax a praktické príklady
Pre ilustráciu uvádzame, že sa stretávame so stanoviskami dotknutých orgánov, ktoré napríklad požadujú inštaláciu kamerového systému (čo spôsobuje developerovi náklady, predlžuje dobu získania povolení), hoci dotknutému orgánu takáto právomoc z právneho poriadku nevyplýva. Rovnako sa môže jednať aj o záväzné stanoviská dotknutého orgánu, určujúce v pamiatkovo chránenej oblasti podmienky, ktoré rovnako nemajú oporu v príslušnom právnom predpise.
Tiež sa stretávame aj so záväznými stanoviskami dotknutého orgánu na úseku vodného hospodárstva, ktorý neuplatňuje ochranu záujmov vymedzených osobitným predpisom, ale developerovi stanovuje podmienky, ktoré je oprávnený skúmať a vyhodnocovať stavebný úrad, prípadne iný dotknutý orgán, či účastník konania, ktorého práva a právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
V takýchto prípadoch je potrebné, aby splnomocnený zástupca developera s náležitou odbornou starostlivosťou skúmal a kontroloval jednotlivé záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sú spôsobilé predĺžiť, či dokonca zmariť investičný zámer developera.
Prax rozhodujúcich orgánov
Záverom uvádzame, že ako to vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ust. § 140b ods. 1 stavebného zákona sa nevzťahuje na tú časť záväzného stanoviska dotknutého orgánu, ktorá obsahuje požiadavku prekračujúcu pôsobnosť dotknutého orgánu a ktorá nevyplýva z konkrétneho právneho predpisu.
Tu vzniká otázka, ktorá nie je v aplikačnej rozhodovacej praxi stavebných úradov konzistentne riešená, pretože jedna časť právnej doktríny pojednáva o tom, že stavebný úrad je takýmto – hoci nezákonným – ale „záväzným“ stanoviskom viazaný, a teda že je na procesnej aktivite developera použitím „opravných prostriedkov“ v podobe námietok, dosiahnuť zmenu vydaného záväzného stanoviska, ktoré presahuje rozsah vymedzený osobitným právnym predpisom.
Druhá časť názorového spektra pojednáva o tom, že stavebný úrad sa s tou časťou záväzného stanoviska vysporiada ako s každým podkladom k rozhodnutiu a v časti, ktorá nie je v súlade s konkrétnym právnym predpisom na ňu stavebný úrad nebude prihliadať. Sme presvedčení, že v právnom a demokratickom štáte, ku ktorému sa hlási aj Slovenská republika s poukazom na Čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je potrebné mať neustále na zreteli, že štátne orgány môžu konať len na základe ústavy, v rozsahu a medziach, ktorý stanoví zákon, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky ako nezávislý orgán ochrany ústavnosti sa vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát vyslovil, že v prípade rôznej interpretácie právnych predpisov je potrebné uprednostniť ten, ktorým sa zabezpečí vyšší štandard základných práv a slobôd.
Vychádzajúc z uvedeného máme za to, že príslušný stavebný úrad je rešpektujúc ex constitutione (z Ústavy Slovenskej republiky) vyplývajúce základné právo fyzickej, či právnickej osoby na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, povinný „záväzné stanovisko“ v časti presahujúcej právomoc dotknutého orgánu neakceptovať.
Naše služby právneho poradenstva vo VIVA Asset Management
Včasná, zodpovedná a odborná analýza stanovísk dotknutých orgánov je kľúčom k efektívnemu postupu a získaniu právoplatných rozhodnutí zo strany stavebných úradov. VIVA Asset Management poskytuje možnosti právnej súčinnosti pre developerov a investorov realizujúcich svoje zámery v podmienkach právneho systému Slovenskej republiky.
